Systém včasného varovania prostredníctvom SMS správ zavedú na Slovensku do júna 2022

7.3.2020 (Webnoviny.sk) – Systém včasného varovania obyvateľstva prostredníctvom krátkych textových správ (SMS) na Slovensku zavedú do 21. júna 2022. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (MV SR) Petar Lazarov.

SMS-ky budú ľudí varovať pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami alebo inými faktormi, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie či životy.

Stovky sirén

Systém majú do uvedeného termínu spustiť všetky krajiny Európskej únie (EÚ) v rámci nového Európskeho kódexu elektronických komunikácií.

MV SR plánuje aj výstavbu 620 sirén v 465 mestách a obciach na Slovensku. Projekt bude kompletne financovaný z eurofondov z operačného programu Kvalita životného prostredia.

Kým v prípade budovania nových sirén bude ministerstvo vnútra riešiť len technické otázky, pre zavedenie SMS systému včasného varovania je potrebné doriešiť aj legislatívne zmeny.

Súčasný systém včasného varovania na Slovensku kombinuje viaceré prvky. Tým hlavným sú elektronické sirény, ktorých je po celom území viac ako 1 700. Buduje a prevádzkuje ich nielen MV SR, ale aj spoločnosti, ktoré svojou činnosťou môžu potenciálne ohroziť obyvateľstvo. Napríklad atómové elektrárne, chemické továrne, či vodné stavby.

Rozhlasy a televízie

Všetky sirény sú súčasťou komplexného systému včasného varovania a možno ich aktivovať na mieste alebo diaľkovo z koordinačného strediska integrovaného záchranného systému (KS IZS), či z Centrálneho monitorovacieho a riadiaceho strediska Sekcie krízového riadenia MV SR (CMRS).

Okrem varovných signálov dokážu reprodukovať aj hovorené slovo a vysielanie Slovenského rozhlasu. Vďaka vlastným akumulátorom dokážu fungovať aj 72 hodín po výpadku elektrického prúdu. Popri elektrických sirénach sú v menších obciach využívané aj staršie elektromotorické sirény. Tie sú však už technicky zastarané, takže sa v budúcnosti plánuje ich obmena.

Varovania obyvateľom sú šírené aj obecnými rozhlasmi a rozhlasovými a televíznymi stanicami na regionálnej aj celoštátnej úrovni. MV SR má zabezpečený vstup do vysielania RTVS, kde varovnú správu zobrazuje občanom formou baneru v spodnej časti obrazovky.

Varovné správy sú v prípade ohrozenia čítané v rozhlase v pravidelných intervaloch. S ohľadom na digitalizáciu zvykne ministerstvo pre informovanie verejnosti využívať aj svoju internetovú stránku a sociálnu sieť.

Nepriaznivé počasie

Rezort vnútra uvádza, že najčastejšie varuje občanov pred nepriaznivým počasím. V takom prípade vydá Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) meteorologickú výstrahu, ktorá je okamžite doručená na CMRS , z ktorého je preposlaná na jednotlivé KS IZS.

Výstraha je zasielaná len tým, ktorých sa podľa územnej pôsobnosti týka. Koordinačné stredisko následne upovedomí všetky ohrozené okresy. V prípade výstrah 2. a 3. stupňa sú z CRMS prostredníctvom SMS správ varované odbory krízového riadenia okresných úradov a starostovia ohrozených obcí. Na základe výstrahy SHMÚ sa vygeneruje krátka textová správa, ktorú následne CRMS rozošle.

Od vzniku výstrahy sú tak všetci primátori a starostovia informovaní najneskôr do 15 minút, aby mohli varovať obyvateľov prostredníctvom sirén či miestnych informačných prostriedkov. V prípade rozsiahlejších výstrah 3. stupňa zabezpečuje ministerstvo varovanie priamo prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania.

Popri SMS varovaní je napríklad v Holandsku využívaný takzvaný „Cell Broadcast“, ktorý umožňuje rozposielanie varovných správ na mobilné telefóny. Nejde pritom o klasické textové správy. Cell Broadcast využíva vlastnú komunikačnú infraštruktúru, takže nie je nijako závislý od mobilnej siete a tým pádom ju nepreťažuje.

Služba však funguje iba pre smartfóny, takže neinformuje napríklad ľudí využívajúcich tlačidlové mobilné telefóny či pevnú linku. Táto forma varovaní zároveň nepodáva priamu spätnú väzba o úspešnosti a počte varovaných občanov.

Mobilné aplikácie

V Poľsku, Nemecku a iných krajinách sú pre varovanie občanov využívané mobilné aplikácie. Ich výhodami sú nízke prevádzkové náklady, nezaťažovanie mobilnej siete a poskytovanie podrobných informácií o možných ohrozeniach. Nevýhodami sú zase nutnosť inštalácie mobilnej aplikácie a potreba využívania mobilného internetu.

Vzhľadom na to, že každý človek má právo byť varovaný, sú mobilné aplikácie problém predovšetkým pre cudzincov, ktorí sa v čase ohrozenia nachádzajú na území daného štátu.

Niektoré krajiny využívajú šírenie varovania prostredníctvom moderátorského vstupu, ktorý je naraz odvysielaný na všetkých televíznych kanáloch súčasne. Pomerne rozšírené je aj varovanie prostredníctvom sociálnych sietí.

Jednou z alternatív, ktoré sa momentálne testujú, je vstup do vysielania rozhlasových staníc, ktorých vysielanie je šírené digitálne. Takýto systém by umožnil naraz vstúpiť do vysielania všetkých rozhlasových staníc a odvysielať varovnú informáciu. Potenciálne by dokonca dokázal zapnúť rádio, ktoré sa nachádza v pohotovostnom (stand-by) režime.

Zdroj: Webnoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.